Pýta sa domov hoci je doma... Ako reagovať na stavy dezorientácie?

Jedna z najčastejších a zároveň najviac vyčerpávajúcich situácií pri demencii je, keď sa blízky opakovane pýta „kedy pôjdeme domov“, hoci je vo vlastnom byte, kde žil celé roky. Pre príbuzných je to mätúce, frustrujúce a často bolestné.

Čomu sa budeme venovať:

• prečo človek s demenciou stráca pocit „domova“,
• čo v skutočnosti znamená otázka „chcem ísť domov“,
• prečo logické vysvetľovanie a presviedčanie nefungujú,
• ako reagovať tak, aby sa znížila úzkosť a napätie,
• ako vytvárať pocit bezpečia aj v stave dezorientácie,
• čo pomáha opatrovateľom zvládnuť opakujúce sa otázky bez vyčerpania.

Téma je určená všetkým, ktorí denne hľadajú rovnováhu medzi realitou, ktorú žijú, a realitou človeka s demenciou – s cieľom viac pokoja, pochopenia a menšieho vnútorného boja. 

„Keď sa ma manželka pýtala, kedy pôjdeme domov, hoci sme sedeli v obývačke, kde sme spolu strávili celý život, bolo to pre mňa veľmi ťažké. Stále som jej vysvetľoval, že sme doma – a čím viac som to opakoval, tým viac bola úzkostná. Až keď som pochopil, že nehľadá byt, ale pocit bezpečia, dokázal som reagovať inak. Uľavilo sa jej… a aj mne.“

🔗Registrácia na podujatie TU  

🎟️ Účasť je bezplatná