Henrieta Šoltys Košalová

Môj život sa už od detstva spája s pohybom, tancom, hrou na klavír, umeleckým sprevádzaním. Moja mama sa venovala muzikoterapii a aj to ma viedlo k štúdiu liečebnej pedagogiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Už počas štúdia som začala hľadať, vzdelávať sa, tvoriť a realizovať programy špecializované na tanečno-pohybovú terapiu. V roku 2006 som ukončila magisterské štúdium a následne som absolvovala odbornú stáž tanečnej terapie metódy Márie Fux vo Florencii (Centro Toscano di Arte e Danza Terapia). Počas stáže som bola vedená lektormi Eva Bosáková a Sauro Macera, ktorý výrazne obohatili môj tanečno-terapeutický svet a pohľad na život. Od roku 2008 do 2011 som pracovala s aktívnymi seniormi, seniormi s miernou kognitívnou poruchou a ľuďmi s Alzheimerovou chorobou (Centrum MEMORY n.o. Bratislava). Tu som začala tvoriť, vzdelávať a realizovať programy využívajúce pohyb a tanec v prevencii a liečbe Alzeheimerovej choroby. V roku 2014 som ukončila 4 ročný psychoterapeutický výcvik Tanečno-pohybovej terapie v Prahe (Česká asociace tanečně pohybové terapie TANTER). Absolvovala som kurzy pod supervízormi: Janet Kaylo, Suzi Tortora, Miriam Roskin Berger, Judith Bunney, Malcolm Shute, Maria Fux, Pio Campo, Jana Špinarová Dusbábková, Andrea Malá, Radana Syrovátková a ďalší.
Rok som žila v Londýne, kde som sa zaoberala problematikou neverbálnej komunikácie a viedla tanečno-pohybovú terapiu s mladistvými s komplexnými poruchami učenia v dôsledku rôznych mentálnych aj fyzických obmedzení (Beacon Hill Academy – A Specialist College for Sensory and Physical Needs, Essex, UK). V rokoch 2014-2015 som viedla tanečno-pohybové stretnutia s ľuďmi s demeniou (Centrum sociálnych služieb NÁRUČ Senior & Junior Dúbravka, Bratislava) a vzdelávacie kurzy tanečno-pohybovej terapie pre ľudí s demeniou určených pre opatrovateľov a iné pomáhajúce profesie v staroslivosti o ľudí s demeniou (Česká Republika, Slovensko). 

Môj život sprevádzajú otázky miery dávania a prijímania životnej energie, hľadania rovnováhy medzi dávaním a prijímaním. Domnievam sa, že dosahovanie vyváženosti pomáha sceliť a ukotviť človeka v jeho zdraví, ale aj v chorobe. Je to fascinujúca práca neustáleho spoznávania, kedy sa prostredníctvom porozumenia vlastných pocitov, emócii a ich vzťahov v kontexte životných udalostí (v mojom smerovaní cez tanečno-pohybovú terapiu) učím lepšie vnímať stav a emócie druhých. V konečnom dôsledku v objavovaní vlastnej celistvosti a vyváženosti získavam zručnosti, ktoré mi pomáhajú citlivejšie odhaľovať a riešiť rôzne situácie klientov v procese tanečno-pohybovej terapie, ktorá ma obohacuje a napĺňa.