Reminiscencia

 

Reminiscencia je spomínanie, ako metóda a prístup v práci s klientmi je to akt znovuvyvolania spomienok a udalostí z minulosti, ktoré majú stimulačný a terapeutický účinok. Nemali by sme sa ňu pozerať iba ako na špeciálnu a izolovanú aktivitu, ktorú robíme len vo vymedzenom čase, ale ako na dôležitý spôsob komunikácie a zamestnania starších ľudí v každom čase prostredníctvom sprítomňovania ich dlhodobých spomienok.

 
Reminiscencia je osobitne dôležitá pre seniorov, ktorí majú problémy s krátkodobou pamäťou- čo je signifikantný znak demencie. Ich schopnosť vybaviť si vzdialenejšiu minulosť je u niektorých takmer nedotknutá. Rozpamätávanie tak podporuje a obohacuje celkový opatrovateľský prístup v zariadeniach ako aj v domácej starostlivosti.
Pretože ľudia sa radi venujú spomienkam, môže to byť aj dôležitá integračná a sociálna aktivita. Prístup založený na reminiscencii môže pomôcť vnúčatám byť v interakcii so starým rodičom, ktorý má demenciu, a snáď aj porozumieť napríklad tomu, prečo si starý otec zamieňa ich mená.

 
Je rozdiel medzi reminiscenciou a zbieraním či respektíve hovorením príbehov (životných udalostí) z minulosti – tzv. orálnou históriou?

 
Reminiscencia je proces vybavovania si spomienok a má terapeutický (liečivý) prínos pre ľudské prežívanie. Orálna história je zameraná na výsledný produkt – fakt, ktorý má uchovať spomienky ako reálne uskutočnený, historický záznam minulosti.
Mnohokrát v reminiscencii nejde o presné fakty a dátumy, kedy sa to stalo a ako sa to presne stalo, ale skôr o to, čo sa stalo a ako to znovuvidí a prežíva ten, kto o tom hovorí. Najčastejšie sa objavia spomienky, ktoré sú subjektívne dôležité pre konkrétneho človeka.

 
A tak východiskom práce so spomienkami sú potreby, schopnosti a voľby osôb s demenciou.
Reminiscenčna práca je primerane zameraná na udržanie schopností a uznanie a potvrdenie zachovaných spomienok. Spomínanie nie je len o rozprávaní a diskutovaní, spomínať možno na niekoľkých úrovniach. Každý, pre koho je verbálna komunikácia ťažká, môže ukázať na veci, ktoré pozná – na konkrétne predmety, fotografie, alebo knihy. Keď sa použije spomienkový predmet ako pomôcka na rozprávanie, je možné človeku s demenciou demonštrovať, ako sa konkrétny predmet používal pred rokmi, napr. mlynček na kávu.
Pri spomienke na detské hry si môžeme ukázať ako sa vyrábala píšťalka z vŕbového prútia alebo ako pätou topánky vyhĺbime správnu jamku na hru o guľky.
Ťažiskom aktivít v reminiscenčných stretnutiach je teda využitie konkrétnej činnosti, pre čo najintenzívnejšie vybavovanie spomienok. A môžu to byť tak domáce práce ako aj hudba a tanec alebo modelovanie či maľovanie.

 

Zdroj informácií o reminiscencii: M. Čunderlíková, K. Karoľová: Príručka pre využitie spomienok v práci so seniormi: Spomínajme spoločne, Centrum MEMORY n.o., Bratislava 2012. ISBN 978-80-970355-8-7

Contact Form Powered By : XYZScripts.com